Európska únia

Nie je prekvapujúce, že Európska únia zostáva významne pozadu, čo sa týka vhodnej definície tohto nového nástroja. Spomalená ešte i komplikovaným systémom inštitúcií EÚ a všeobecne známym konzervatívnym prístupom verejného sektoru Starého kontinentu v tejto oblasti, ponecháva súkromný sektor čakajúci na určitú definíciu a jasné stanovisko nadradených inštitúcií z dôvodu dosiahnutia určitej istoty ohľadom budúcnosti príslušných obchodných aktivít.

Po niekoľkých rokoch, plných váhania, odhlasoval Parlament EÚ s významnou väčšinovou podporu pre dohodu s Európskou radou z roku 2017, ohľadom opatrení zameraných na predchádzanie použitia kryptomien v rámci prania špinavých peňazi a financovania terorizmu.

Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať nedostatočné, tieto dve problémové oblasti by mali donútiť orgány definovať základné aspekty kryptomenového trhu, napomáhajúc tak následným interpretáciám a legislatíve.

Nová regulácia by mala byť zameraná na anonymitu finančných technologií, prostredníctvom implementácie pravidiel pre kryptoburzy, platformy a poskytovateľov služieb peňaženiek (wallet providers). Na základe týchto opatrení by sa také osoby mali registrovať na príslušných orgánoch a aplikovať procesy due diligence, vrátane overovania klientov.

V súčasnej dobe zaujala hlavnú pozornosť Malta, ako vedúci členský štát EÚ, čo sa týka reflexie aktuálneho vývoja v rámci kryptomenového trhu. Dňa 4. júla 2018 prijal parlament Maltskej republiky 3 zákony, zriadiac tak prvý regulačný rámec pre blockchain, kryptomeny a DLT (Distributed Ledger Technology). Týmto sa táto malá krajina EÚ stala vôbec prvou svetovou krajinou, zavádzajúcou komplexnú oficiálnu sadu regulácií pre prevádzku systému blockchain, kryptomeny a priestor DLT.

V tomto prípade, na rozdiel od Zugu (ktorý sa stal známym ako „Crypto Valley“), Lichtenštajnska a iných všeobecne známych krajín, zameraných na inovácie vo sfére blockchain a kryptomien, nahliada Malta na blockchain rozdielne, používajúc pre celý obor, prístup „primárne technológie“.

Vo všeobecnosti platí, že žiadny člen EÚ nemôže vydávať svoju vlastnú kryptomenu. Toto tiež potvrdil Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi.

Čo sa týka kryptomenových búrz, neexistuje tu všeobecná regulácia, aj keď príslušné krajiny umožňujú ich činnosť (napr. vyššie uvedená Malta).

Z hľadiska objemu obchodovania predstavujú krajiny EÚ len 4 % celosvetového objemu obchodných transakcií v eurách (štatistický zdroj: https://www.cryptocompare.com/).