Japonsko – Historický prehľad
Krajina vychádzajúceho slnka vždy prejavovala značnú ústretovosť voči kryptomenám, čo z nej vytváralo opozíciu voči ďalším kontinentálnym ázijským krajinám (obzvlášť voči Číne a Južnej Kórei). Tento postoj bol už v roku 2014 vystavený skúške, keď došlo k hackerským útokom na krypto burzu Mt. Gox, na ktorej sa v tej dobe vysporiadalo približne 70% všetkých svetových transakcií bitcoinov.
Na základe toho podnikla japonská vláda správne kroky a vytvorila právny rámec pre trh kryptomien, položiac tak základy prvej úrovne regulácie (keďže je značne pravdepodobné, že ešte bude dochádzať k významnému vývoji ako na trhu, tak v rámci regulácie), venujúc tiež značnú pozornosť ICO (initial coin offerings = verejná ponuka digitálnej meny).
Pretože sa ale jednalo o útok globálneho rozsahu, vydala v roku 2015 FATF (Financial Action Task Force = medzinárodný orgán tvoriaci politiku voči praniu špinavých peňazí so sídlom v Paríži) tzv. „Guidance of Risk-Based Approach to Cryptocurrencies“ (Smernicu o prístupe ku kryptomenám, zohľadňujúcu riziká) (link: http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/Guidance-RBA-Virtual-Currencies.pdf). Dodržiavajúc odporúčania FATF, ohľadom zavedenia licencií pre burzy s virtuálnymi menami a ich podriadením sa tej istej regulácii a dohľadu, aká existuje pre tradičné finančné inštitúcie, podniklo Japonsko príslušné kroky a pripravilo celý zákonodarný balík.
Prvým dôležitým prijatým zákonom bol tzv. Payment Services Act (zákon o platobných službách), s účinnosťou od apríla 2017. Priniesol dve významné skutočnosti:
- Právnu definíciu virtuálnej meny, ako „prostriedku platieb, ktorý nie je zákonnou menou“ (článok 2-5 PSA). Toto často spôsobuje zmätok ohľadom nazývania bitcoinu zákonným platidlom, ale v skutočnosti sa jedná výhradne o zákonný platobný prostriedok.
- Burzy virtuálnych mien sa musia v Japonsku registrovať u miestneho regulátora FSA (Financial Services Agency).
Za týmto účelom poskytla FSA burzám šesť mesiacov, pre ich prispôsobenie sa novému prostrediu. Akákoľvek burza, žiadajúca licenciu, dostala v priebehu doby posudzovania žiadosti lehotu na neurčito. V priebehu tejto doby sa také burzy nazývali „kvázioperátormi.“
Na základe nových predpisov sú kryptoburzy povinné viesť majetok na účtoch klientov oddelene od majetku burzy, viesť účtovníctvo v súlade s predpismi, vykonávať ročné audity, podávať hlásenia a realizovať politiky KYC (know your customer) spoločne s AML (anti-money laundering – pranie špinavých peňazí).
Napriek tomu, ale tieto právne predpisy uzreli svetlo sveta až v marci 2018, po ďalšej sérii hackerských útokov (obzvlášť japonský Coincheck), keď FSA sankcionovala sedem búrz a po dvoch z nich sa požadovalo, aby zastavili prevádzku na 30 dní.
Za účelom posilnenia celého sektoru a priblíženia sa štandardne regulovaným trhom bolo založených 16 kryptomenových búrz, registrovaných v rámci Japonskej asociácie kryptobúrz (Japan Cryptocurrency Exchange Association = Nihon Kasotsuka Kokangyo Kyokai).
Krátke zhrnutie prostredia kryptomien v Japonsku
Bitcoin: zákonný platobný prostriedok na základe zákona o platobných službách (Payment Services Act (súčasť zákona o bankách))
Kryptoburzy: Legálne, ak sú registrováné u japonskej FSA.
Hlavným (najväčším) trhom pre bitcoin zostáva naďalej Japonsko. Skoro polovica globálneho objemu obchodov s bitcoinom sa zobchoduje v tejto krajine (štatistický zdroj: https://www.cryptocompare.com/).